Popis
Mykoplazmy sú najmenšie voľne žijúce mikroorganizmy a patria medzi gram-negatívne, aerobné, patogénne baktérie, ktoré boli izolované z viacerých zvieracích druhov. Mykoplazmy sa vyznačujú tým, že majú len trojvrstvovú cytoplazmatickú membránu. Vďaka chýbajúcej bunkovej stene sú schopné formovať sa do rôznych tvarov a ľahko sa rozširujú do rôznych častí teľa a spôsobujú zápaly. Keďže mykoplazmám chýba bunková stena, nie sú citlivé na bežné antibiotiká.
Niektoré druhy sú súčasťou prirodzenej mikroflóry slizníc. Určité druhy sa môžu podieľať na vzniku niektorých ochorení napr. na vzniku pneumónií (M. cynos) alebo infekcií urogenitálneho traktu (M. canis, M. spumans).
Približne 30 % až 50 % psov samcov a 23 % až 75 % sučiek má mykoplazmy v genitálnom trakte a zmiešané infekcie iných baktérií s mycoplasma sp. sú bežné. Mycoplasma canis bola často detegovaná u psov s urogenitálnym ochorením a neplodnosťou. Dokonca aj po dlhšej antibiotickej liečbe je u niektorých psov stále možné detegovať M. canis vo vzorkách z prostaty, nadsemenníka a chronicky zapálenej steny močového mechúra. Dlhodobá infekcia mycoplazmou canis u samcov spôsobila chronickú uretritídu a epididymitídu a u sučiek bola pozorovaná zväčšená maternica a endometritída.
U samcov infikovaných mycoplazmou canis sa môžu vyskytnúť problémy s plodnosťou s alebo bez dôkazu testikulárnej infekcie, prostatitídy alebo opuchu mieška. Infekcia vedie k zápalovým procesom, ktoré vytvárajú nepriaznivé podmienky pre produkciu spermií. Ďalšie účinky na spermie môžu zahŕňať zmenu motility spermií, interferenciu s normálnym metabolizmom spermií, pomocou ktorého spermie rozpoznávajú vajíčka, zhoršenie schopnosti prenikať do vajíčka a autoimunitné poškodenie spermií.
Keďže infekcia psov týmto mikroorganizmom môže výrazne znížiť ich plodnosť, psy infikované mykoplazmou by sa nemali používať na chov, kým sa nedokončí antibiotická liečba a nevykoná sa následné testovanie, aby sa potvrdilo, že pes už nie je nosičom. Chovným psom by nemalo byť umožnené prirodzene nakrývať sučky podozrivé z prenášania mykoplazmy.
Molekulárna detekcia pomocou PCR, ktorá ponúka vysoký stupeň citlivosti a špecifickosti, je preferovanou metódou a je oveľa rýchlejšia ako kultivačné metódy.
Klinické príznaky
Ochorenie má viacero fáz s rôznymi stupňami závažnosti. Najbežnejšie klinické príznaky sú: zrýchlené dýchanie, depresia, slabosť, letargia, anorexia, strata váhy, dehydratácia, žltačka a splenomegalia (zväčšená sliznica).
Príznaky sa môžu líšiť v závislosti od toho, kde sa baktérie nachádzajú. Toto sú niektoré zo znakov, ktoré si môžete všimnúť u svojho psa:
Kýchanie
Kašeľ
Zápal nosa (rinitída)
Zápal oka (konjunktivitída)
Hromadenie tekutín a výtok z očí
Ťažkosti s dýchaním (pneumónia)
Infekcia močového mechúra, močových ciest alebo vagíny
Neplodnosť
Ochorenie kĺbov (polyartritída)
Celkové systémové ochorenie (úbytok hmotnosti, horúčka)
Neurologické príznaky (meningoencefalitída)
Prenos
Kontakt s chorými psami
Pobyt v chovateľskej stanici alebo útulku (najmä dlhodobý)
Možná kontaminácia vzduchom M. cynos (nájdená v jednej štúdii)
Párenie s infikovanými psami
Krvná transfúzia
Infekcia krvou infikovaného jedinca pri útoku, uhryznutím
Diagnostika
Molekulárna detekcia kvalitatívnou PCR
Vzorky
0.2 ml moču, alebo urogenitálny výter vatovým tampónom
